Japonci musia byť zase v niečom špeciálni. Zatiaľ čo väčšina Slovákov sa s taxikárom rada porozpráva (samozrejme za predpokladu, že ide o príjemného spoločníka), v Japonsku sa veci majú celkom inak. Jedna z japonských taxi služieb predstavila v meste Kjóto taxíky, ktorých šoféri sú po drvivú väčšinu času jednoducho ticho.

Tiché taxíky sú istým experimentom, ktorý má dopriať unaveným hlavám večne zamestnaných Japoncov ešte o niečo viac oddychu a relaxácie počas cesty taxíkom. Zatiaľ sa ich po tomto japonskom meste premáva päť. Nie je to síce veľké číslo, no spoločnosť plánuje ich rozšírenie v prípade, že sa stretnú s pozitívnou odozvou u pasažierov.

Tiché taxíky sa žiadnym spôsobom zásadne nelíšia od tých bežných. Jediným rozdielom je mlčanlivý šofér. Jedinou interakciou so šoférom je pozdrav, dohoda cieľovej destinácie a v závere jazdy platba a rozlúčenie sa. Počas samotnej jazdy už títo taxikári s pasažierom nekomunikujú. Nevedie sa žiadny priateľský „small talk“.

Podľa prvotných zistení by tento koncept mohol byť úspešný. Rozhovory na palube taxíkov považuje totiž za mnoho pasažierov za trápne, nútené až obťažujúce. Zákazníci tvrdia, že sa s taxikárom často bavila len preto, lebo majú pocit, že sa to patrí a že si za svoju prácu zaslúži trochu ľudského prístupu a kontaktu. S podobným pocitom navyše bojujú aj mnohí taxikári – zvlášť takí, ktorí nemajú natoľko vycibrené sociálne zručnosti a nevedia, ako a o čom komunikovať s cudzincom, aby rozhovor nebol trápením pre obe strany.

Vyzerá to teda, že tiché taxíky v japonskom meste Kjóto by mohli byť konceptom, ktorý bude vyhovovať obom stranám – tak zákazníkom, ako aj šoférom taxíkov. Je len otázkou času, kedy sa tento koncept začne z krajiny vychádzajúceho slnka exportovať aj do iných krajín, podobne ako ten digitálny. V taxíkoch by tak trápne ticho, či trápne rozhovory boli nahradené tichom cieleným a želaným – tichom, ktoré si môžete a chcete užiť.